Tak málo sa poznáme

Autor: Iveta Šidlová | 11.1.2014 o 15:22 | (upravené 19.1.2014 o 12:08) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  222x

Chodíme roky popri sebe. Stretávame sa na ulici, v práci v jednej posteli. Sme deti, sme rodičia, či len náhodní okolo idúci. Vedome,či nevedome si hádžeme ľudí do škatuliek. Triedime si ich podľa toho, ako my hodnotíme svet. Jedného do škatuľky s názvom: Namyslená fiflena, Horenoska vo vysokých štekloch. Druhého do škatuľky s názvom: Ubiedený starec.

Minule som počúvala prednášku. Dosť často v poslednej dobe používam túto frázu a tak radšej pri jej vyslovení trochu stíšim hlas. Myslím si, že ak ma budú posudzovať podľa toho, koľko prednášok počúvam, pomyslia si, že asi nemám celé dni čo robiť. Lenže pri tom, ako sa preženie ihla zo šijacieho stroja z jednej strany švíku na druhý je pár sekúnd času, aby som prepla mozog a započúvala sa do múdrych slov, ktoré vychádzajú zo sluchátok. Tak tá minulá prednáška bola s pani psychologičkou pre malé detičky. Povedala veľa múdrych slov. Tak veľa, že som sa opäť musela vrátiť v myšlienkach do detstva. Hlboký socializmus, keď bál sa človek povedať svoj názor a ak chcel prežiť bez straty desiatky bol radšej ticho. Nikomu sa nezveroval so svojimi pocitmi, nikoho sa nepýtal na jeho názor a už vôbec nediskutoval s deťmi o tom, čo si myslia oni. Výchova sa obmedzila na: " Vynes smeti". "O ôsmej budeš doma". "Čo bolo v škole "... to v tom lepšom prípade. A tak sme vyrastali a nevraveli sme o svojich citoch o svojich potrebách. Boli sme naučení skrývať svoje pocity. Chodili sme jeden okolo druhého a žili sme v duchu Socialistického realizmu. Íha ... ako to pekne súdruhovia nazvali. Realita je realita, oko vidí, nie je ... Dnes ideme po ulici a hodnotíme podvedome ľudí. Vedome, či nevedome sa uhýbame páchnucemu bezdomovcovi, civíme na drahú kabelku a v mysli nám prebehne veta ... Položme si otázku: " Ako dokonale dokážem rozpoznať, aký človek je? Čo sa v ňom naozaj skrýva? " Hodnotíme všetko a všetkých podľa úrovne nášho vedomia a poznania. Je to zložité. Myšlienky každého človeka sa v hmotnej úrovni prejavujú ako jeho činy. A človek sa neustále vyvíja. Hodnotí situáciu vonku a vo vnútri seba a robí korektúry. Každý však prišiel na tento svet s inou úlohou. Ja sa snažím načerpať čo najviac informácií, aby som pochopila svoje poslanie. Snažím sa pochopiť základy ľudského bytia a jednotlivé role, ktoré hráme v tejto hre nazvanej život. Neposudzujem človeka, podľa toho, aké drahé topánky na nohách má. Rozmýšľam o tom prečo si obul práve tieto.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?